Martin Višňovský: V prvom rade treba treba zmeniť vnímanie ľudí - kultúra nie je príťaž

K Prešovu hudobníci patria tak, ako kedysi k mestu patrila soľ. Sú výraznou súčasťou kultúrneho diania v meste, preto, samozrejme, ani v realizačnom tímu EHMK nechýbajú zástupcovia z hudobného priemyslu. Jedným z nich je aj Martin Višňovský zo skupiny Chiki Liki Tu-a, ktorý zároveň vedie kultúrny priestor Stromoradie.

Akej oblasti sa venuješ v rámci realizačného tímu EHMK?
Ide, samozrejme, o hudbu a podujatia s ňou spojené, ako aj o nejakú víziu infraštruktúry, ktorú treba pre toto remeslo v Prešove dobudovať. Som taký poradný hlas tímu.

Prečo si sa stal súčasťou tímu EHMK?
Bol som prirodzene oslovený , keďže s hudbou a pri hudbe som cez 25 rokov. EHMK vnímam ako šancu pre mesto zmeniť svoje nastavenie v rámci rozmýšľania či investícií. Kandidatúra a celá jej idea je o tom, pozrieť sa na kultúru a mesto v širšom, inom zábere. Víťazné mesto dostane šancu si pomôcť tak, aby bolo príťažlivé pre širšiu komunitu aj s ohľadom na ekonomický prínos. Najhoršie je čakať, že za nás niekto odpracuje to, čo máme urobiť. Okolie, v ktorom žijeme, si môžeme urobiť po svojom len ak si ju urobíme sami, nik iný to za nás neurobí.

Aké problémy má podľa teba hudobná scéna v Prešove?
Viac-menej je to rovnako, odkedy si pamätám. Všetko si musíš vybaviť sám, zorganizovať a uprosiť na dobré slovo. Vo všetkom sú problémom financie, ktoré neberieme ako investíciu, ale ako vyhodené do koša. Kultúra je príťaž, zato nová žiarivka na cintoríne obrovský prínos.

S akými riešeniami v rámci EHMK prichádzate, aby ste tieto problémy odstránili?
V prvom rade treba treba zmeniť vnímanie ľudí. Ak by sa aspoň to trochu podarilo, tak to už považujem za úspech. Pri EHMK ide o zmenu pohľadu na určitý segment, tým segmentom je práve kultúra. Pre mňa je kultúra všetko, nielen rôzne formy umenia ako hudba, divadlo, ale kultúra je vo všetkom. Od stojanov na bicykle, po stravovanie v reštauráciách či šialený reklamný smog. Dopad EHMK preto môže byť omnoho širší.
Čo sa týka hudby a riešení, mali sme výhodu, pretože muzika v Prešove má iné zázemie ako ďalšie oblasti, ktoré sú súčasťou kandidatúry. Základom je infraštruktúra, ktorá by zaujímavo a atraktívne prezentovala hudbu a hudobné profesie. Nová generácia dnes nemá taký hlad po živej hudbe, ako sme mali my - hudobné nástroje sú, dá sa povedať, pohodené všade v obchodoch a nikto ich nechce. Ak aj niekto talent má, vidí, aké je to ťažké vypracovať sa a pracovať v danej sfére, preto si radšej zvolí to, že bude IT-čkár. Ak ho však hudba chytí a nájde zázemie, kde sa môže rozvíjať, s vhodnými podmienkami a trochou dôvery ho to baviť bude. Chceme, aby sa v hudbe našli mladšie generácie a našli v nej svoj príbeh - nemusia byť najlepší bubeníci na svete, môžu sa priučiť iné zručnosti, ktoré sú aj v zákulisí hudby.
Preto je potrebná centrálna budova, kde sa môžu prepojiť všetky komunity a ktorú s tímom vieme vybudovať. Niečo na štýl K13 v Košiciach, ale aj lepšie, bez miešania politiky.

Ako podľa teba vnímajú Prešovčania domáce kapely?
Sú na ne hrdí.
Ja sa však snažím na kultúru pozerať ako bežný konzument a to, ako kultúru vníma spoločnosť. Nie je to úplne správne pochopené a aj súčasná doba ukázala, že sa umenie neberie vážne. Zamestnanie je to, čo človek robí pre výplatu. Kultúra, šport, školstvo či veda sú povolania, do ktorých človek buď patrí, alebo nie. AK rodič podporuje dieťa odmala k hraniu na nástroj či k futbalu, investuje doňho čas, peniaze a po rokoch práce tomu dieťaťu niekto povie, aby si našiel normálnu robotu, tak to asi nie je správne pochopené.

Má podľa teba Prešov na to byť EHMK?
Momentálne na titul EHMK nemá ani jedno mesto na Slovensku, takže ide skôr o víziu - mesto s lepším nápadom vyhrá. Prešov na to má dobrý umelecký potenciál. Ale naozaj nie je žiadne mesto pripravené na to, že vyhrá, viem to aj od ľudí z iných zapojených miest, ktorí na kandidatúrach pracujú.

Aká je tvoja vízia Prešova v roku 2026?
Tatran vyhral Ligu majstrov vo futbale.