Adriana Totiková: Prešovskí divadelníci majú neustálu chuť tvoriť

Súčasťou Prešova je už od roku 1944 Divadlo Jonáša Záborského, ktoré vzniklo ešte ako Slovenské divadlo v Prešove. Okrem neho v mesto pôsobí viacero divadelných zoskupení, ktoré rezonujú nielen na domácej scéne. Akú budúcnosť môže priniesť titul EHMK 2026 divadelnému umeniu v našom meste? Opýtali sme sa divadelnej a televíznej režisérky, členky realizačného tímu Adriany Totikovej.

Čomu sa venuješ v rámci realizačného tímu EHMK?
Mám na starosti divadlo, tvorenie ideových konceptov pre divadelné a multiumelecké projekty. Získavam tiež informácie od divadelníkov pôsobiacich v Prešove, ale aj regióne. Pri príprave projektu skúmame tradičné veľké divadelné inštitúcie, nezávislé združenia aj individuálne iniciatívy. Zaujímam sa aj o silnú tradíciu ochotníckeho a študentského divadla.

Prečo si sa stala súčasťou tímu EHMK?
Dôvodov je hneď niekoľko. Moja mama je Prešovčanka, ja som tu trávila detstvo u babky na Kalvárii, zažívala vystrájanie s bratrancom a napokon od detstva som chodila do divadla. Po rokoch som režírovala v Divadle Jonáša Záborského aj Divadle Alexandra Duchnoviča. Takže určite je v tom aj citová väzba. Najviac ma však presvedčil Lukáš Garbera, s ktorým sme už včaššie spolupracovali v DAD-e. Vízia, ktorú mi predstavil, ma okamžite zaujala, stotožnila som sa aj hodnotovo s jeho nápadmi.

Je Prešov podľa teba mestom divadla?
Prešov je jednoznačne mestom divadla. Divadlo aj divadelníci tu fungujú v mnohých vrstvách. Tradícia DJZ aj DAD je veľmi silná, posledné roky im kontruje nezávislé Prešovské národné divadlo, deťom sa cez dve desaťročia venuje Babadlo. Akademický Prešov je nesmierne silná značka v kontexte nielen študentského divadla a Karol Horák ako reprezentačná osobnosť významného divadelníka. Sú tu tiež ďalšie iniciatívy divadelníkov-profesionálov, ako napríklad Divadlo na Sídlisku, a omnoho viac.

Aké problémy vnímaš v rámci divadelného umenia v projekte EHMK?
Základná téma, ktorú riešime, je priestor a technické zázemie. Kvalitný priestor pre tvorbu aj verejné uvádzania inscenácií. Mnoho energie a času teda divadelníkom zaberá to, že musia riešiť, kde a ako to budú realizovať, aký technický kompromis sú ochotní urobiť pri stavbe, svietení, efektov, reprízach. To ich brzdí, respektíve spomaľuje v slobodnej tvorbe a dá sa povedať, že aj vyčerpáva. Musia byť v mnohom produkčnými aj manažérmi, energie na samotnú tvorbu zostáva niekedy veľmi málo. Problémov je omnoho viac, prevažuje však neustála chuť tvoriť a komunikovať s divákom.

Kto tvorí tím ľudí, ktorý sa spolu s tebou venuje divadlu v rámci EHMK?
Spolupracujem so zástupcami kamenných aj nezávislých divadiel a zástupcami Akademického Prešova. Dôležité je tiež prepojenie na iné oblasti, divadlu je blízky film a literatúra a vzdelávanie. S koordinátorkou filmovej sekcie Markou Staviarskou aj aktívne komunikujeme a plánujeme spoluprácu najmä v oblasti vzdelávacích a multižánrových podujatí.

Riešite s tímom, ako zlepšiť divadelné umenie v meste?
Máme vymyslené veľmi odvážne a produkčne náročné podujatia, ktoré by mali doslova uchvátiť veľké množstvo ľudí, ale aj chuťovky pre vášnivých divadelníkov. Chceme začať viacero nových festivalových tradícií. Máme ambíciu spájať freelancerov, začínajúcich aj renomovaných umelcov, pracovať naddruhovo a nadžánrovo. Plánov aj nápadov je naozaj veľa. Chceme, aby sa dnešní diváci stávali aj aktérmi, dejateľmi, iniciátormi a aby vzniklo „laboratórium” pre nové tvorivé postupy a profesionalizáciu nádejných umelcov. Držte nám v tom palce.

Má podľa teba Prešov na to byť EHMK?
O tom nemám pochýb! Sledujem aj iné kandidujúce mestá. Som človek typu fair play, nech teda vyhrá ten najlepší. Zatiaľ sa teším z množstva skvelej energie, talentu, motivácie aj kompetencie členov tímu a spolupracujúcich osobností. Nielen samotné mesto, ale celý región a Prešovský kraj má množstvo hmotného aj nehmotného, historického aj súčasného živého v ponuke. Potvrdilo sa mi to v lete, keď som cestovala po našom kraji a stretávala som množstvo turistov, ktorých náš región zaujímal, ale zatiaľ im núkame a ukazujeme málo z neho. Región bol plný návštevníkov zo všetkých kútov Slovenska a ja som mala chuť s každým z nich sa rozprávať a povedať: Máme tu ešte aj všeličo iné, ostaňte u nás čo najdlhšie. Nie je to len o hmotných veciach či pamiatkach, ale aj o energii a temperamente, ktorý je na nás východniaroch taký jedinečný.

Aká je tvoja vízia Prešova v roku 2026?
Prešov v roku 2026 vidím ako moderné mesto, ekonomicky úspešné, logistické centrum aj tranzitný uzol, ale najmä priestor, kde je nakumulovaná pozitívna energia, kde sa aktívne žije v centre aj na periférii, kde obyvatelia nie sú len prijímateľmi informácií či pozorovateľmi podujatí, ale aktívni spoludejatelia. Vidím tiež Prešov ako silné vzdelávacie centrum regiónu, kde sa odovzdávajú skúsenosti medzi generáciami a medzi sférami. Mesto a miesto, kde život nekončí odchodom z práce a presunom do domácnosti, ale naopak, práve tam začína. Komunitným, voľnočasovým, priateľským aj umeleckým stretávaním sa a činorodým prebývaním v rôznych častiach mesta.