Soňa Hatoková: Prešov môže byť príkladom udržateľného mesta

Titul Európske hlavné mesto kultúry presahuje oblasť kultúry - jeho súčasťou je aj téma udržateľnosti. O tom, aké vyhliadky má Prešov ako udržateľné mesto, sme sa porozprávali so Soňou Hatokovou, členkou realizačného tímu a riaditeľkou Greencubatora.

Čo si má človek predstaviť pod pojmom udržateľnosť?
Je to komplexný pojem, ktorý zahŕňa aj koncept zeleného mesta. V rámci projektu EHMK nám ide o vybudovanie celkového kvalitného života v duchu udržateľnosti a kvality životného prostredia. Pojem udržateľnosť pokrýva aj cirkulárnu ekonomiku a znižovanie tvorby odpadov a to by sme chceli propagovať.

Aké má Prešov základné problémy, čo sa týka témy udržateľnosti?
Mestu chýba odborne školený personál v oblasti odpadového hospodárstva, od čoho sa logicky odvíjajú iné problémy, ktoré s touto tematikou súvisia. Chýba nám prepracovanosť systému zberu a spracovania komunálnych odpadov, komunikácia s obyvateľmi, a teda aj forma vzdelávania obyvateľstva, či stratégia znižovania tvorby odpadov a efektívneho nakladania s odpadmi.
Nám ľuďom zase chýba vzťah k prostrediu, v ktorom žijeme. To ma mrzí najviac a to považujem za alfu a omegu.
Prešov, ako aj iné mestá, bude v krátkej dobe čeliť klimatickým zmenám, ktoré postupne ohrozujú kvalitu života. Ide napríklad o vyššie teploty v lete, miernejšie zimy, náplavové a záplavové lejaky spojené so znížením kvality vody, sucho, zosuvy pôdy či strata biodiverzity, to nie je dnes už nič nové. Musíme sa na to pripraviť a konať spoločne.

Ako si sa dostala k týmto problémom?
Začalo to už prvým stretnutím v PKO, kde sme vyhodnocovali stav mesta, nazvala som to STAV 0. V rámci menšieho tímu sme vytvorili SWOT analýzu a porovnali ju s analýzou uvedenou v projekte mesta Prešov a Karpatského rozvojového inštitútu. Vyšli nám podobné problémy, na základe ktorých sme vytypovali oblasti nášho záujmu. Vďaka dokumentom, ktoré má mesto vypracované, a našim nápadom kreujeme stratégiu a víziu mesta v spolupráci s projektovým oddelením mesta Prešov. Je treba povedať, že mesto má vypracované projekty, ktoré nám veľmi pomáhajú a staviame na nich. Chýba mi však komunikácia s občanmi, participácia obyvateľov a chuť urobiť niečo inak.
Preto dopĺňame návrhy, aby som bola adekvátne pripravená, preštudovala som projekty zelených miest Európskej únie a to, čo a ako implementujú, Európsky ekologický dohovor a iné podporné dokumenty.
Mali sme viacero stretnutí, kde sme riešili aj otázku motivácie občanov k zmene na udržateľný životný štýl.

Kto tvorí tím udržateľného Prešova?
Náš tím je zložený aj z odborníkov, aj z externých konzultantov, ktorí sa venujú tejto problematike. Spolupracujeme aj s firmou, ktorá v meste spracúva aj regionálne odpady, preto máme v rukáve informácie, ako to v reálnom živote chodí. Všetko je zložené tak, aby sme nemali len odborníkov, ale aj ekológov či aktivistov, hlavne ale ľudí, ktorých to jednoznačne baví a dnešný stav je pre nich skôr drive ako utlmovák.

Má Prešov na to, aby sa stal udržateľným?
Prešov má podľa mňa fenomenálny potenciál, ak budem citovať známy výrok, že u nás nič nie je, je to pre mňa výzva, lebo máme na čom stavať. Môžeme vymyslieť, realizovať a vytvárať všetko, čo chceme. Myslím však, že stále máme problém, že ľudia musia riešiť to, ako dôstojne žiť, v dôsledku čoho si nevšímajú svoje okolie. Je to pre nich len ďalšia záťaž.
Ale pomaličky téma udržateľnosti prichádza aj k nám. My v rámci Greencubatora máme obrovskú motiváciu tú zmenu myslenia podporovať.

Spomenula si už Greencubator, vieš ho priblížiť?
Greencubator vznikol v roku 2017 na pôde spoločnosti, pre ktorú pracujem. Vznikol ako reakcia na to more „odborníkov”, ktorí spôsobujú informačný chaos a občania sa tak nechajú ľahko manipulovať informáciami vytrhnutými z kontextu. Zároveň to šlo ruka v ruke s dopytom po prednáškach na stredných školách, s ktorými to začalo. Našou výhodou je, že pracujeme priamo v prevádzke, a preto ľuďom dokážeme doslova ukázať a vysvetliť na príkladoch, čo to znamená a ako vyzerá recyklácia odpadov, energetické zhodnocovanie odpadu a čo sa deje s odpadom, keď ho vyhodíme do koša. K aktivitám sa pridružili ďalšie workshopy, prednášky, výmeny oblečenia… Vďaka tomu sme vybudovali základňu ľudí, ktorí sa začínajú zaujímať.

Aké máte riešenia pre udržateľný Prešov?
Našou hlavnou témou je ReTHINK – zmena myslenia. Cieľom je propagovať udržateľnú a ekologickú zmenu, ktorá sa ocitne všade, začleníme ju do všetkých aktivít a podujatí, ktoré v meste budeme spoločne organizovať. Ako mesto pôjdeme dobrým príkladom nielen našim obyvateľom, ale aj iným mestám v EÚ, ktoré sú na tom podobne.
Už dnes máme vytvorený plán projektov a zmien, ktoré pomôžu aj organizátorom podujatí lepšie prijať politiku „nespôsobiť škodu” a minimalizovali negatívne vplyvy na životné prostredie. Dôležité je, že aj keby sme náhodou neuspeli v rámci EHMK, tému adaptácie na zmenu klímy a participácie občanov sme už otvorili a budeme sa jej venovať aj naďalej.
Formujeme aj návrhy na úpravu verejných priestranstiev - zelenú a modrú infraštruktúru mesta, ktorá bude obsahovať aj informačné prvky s vysvetlením, čo a prečo sa deje. Chceme dopracovať koncept bikesharingu a podporovať stratégiu zero waste mesta.
V prvom rade ale musíme popracovať na spôsobe zmeny našej spoločnosti a toho, akým spôsobom premýšľame.

Prečo?
Zmena sa týka nás všetkých. Tak ako sa Prešov reprezentuje početnosťou menšín žijúcich na malom území v symbióze, chceme, aby mesto reprezentovalo zmenu a bolo príkladom pre celú EÚ. Sme silne konzumná spoločnosť a to nikam nevedie. V Prešove máme ekologických aktivistov, je však potrebné ich spojiť v jednu komunitu, ktorá bude silnieť, priťahovať ďalších ľudí až vznikne jedna veľká platforma, ktorá by mala spájať nielen zanietených obyvateľov, ale aj predstaviteľov mesta a vedcov.
Princípom komunity by bolo pretváranie spoločnosti - systémom celoživotného vzdelávania, posúvania informácií do všetkých kultúrnych podujatí tak, aby sa ľudia nevtieravým spôsobom zoznamovali s iným spôsobom žitia, aby vnímali mesto ako pozitívny príklad toho, ako sa dá naozaj fungovať. Aby človek chápal, napríklad, prečo na podujatí nenájde smetný kôš, jednorazové plasty, papierové tácky... Chcela by som, aby systém vzdelávania fungoval pre všetkých, lebo environmentálna edukácia je dnes zameraná primárne na základné školy. Pritom na stredných školách je človek kreovaný, rozmýšľa nad svojím správaním a budúcnosťou a nemá príležitosť premýšľať napríklad nad tým, že najprv musíme mať kde žiť. V tejto téme sme za severskými krajinami, kde je úplne prirodzené mať zdravý vzťah k prírode.

Spomínala si cirkulárnu ekonomiku, čo si má pod tým človek predstaviť?
V prvom rade dochádza ku zmene z neudržateľného lineárneho modelu ekonomiky a propaguje sa ten cirkulárny, udržateľný. Naše kamenné centrum bude demonštrovať cirkulárnu ekonomiku v praxi tak, ako sa s ňou dokáže stretnúť človek napríklad doma.
Obehový model dáva príležitosť na to, aby sme mohli ďalej rozvíjať naše hospodárstvo udržateľným spôsobom a zlepšovať životnú úroveň občanov. Vyžaduje si nový dizajn materiálov a výrobkov, aby sme mali vhodné prostriedky na čoraz častejšie opätovné používanie, opravy a recykláciu, zároveň obehové hospodárstvo predchádza tvorbe odpadu a skládkovaniu. V kamennom centre budeme primárne riešiť upcykláciu textilu a tvorbu udržateľných výrobkov.

Ako si predstavuješ Prešov v roku 2026?
Ja ho vidím ako útulné udržateľné mesto, ktoré nediskriminuje ani rasovo, ani rodovo. Ako mesto, z ktorého človek nebude chcieť odísť, lebo sa tam bude cítiť príjemne. Ako zelené a udržateľné mesto, ktoré aktívne bojuje proti dopadom zmeny klímy. Mesto, v ktorom budeme spoločne ochraňovať život, prírodu a kultúrne hodnoty.